cestovanie s autizmom

Naša cesta do Disneylandu bola nielen o zážitkoch, ale aj o nezabudnuteľných momentoch, ktoré nám s Brankom priniesla. Keď sme sa rozhodli vyraziť, netušila som, že nás čaká takáto úžasná transformácia. Branko, ktorý ešte pred pár mesiacmi nerozprával skoro vôbec, sa začal čoraz viac otvárať – a to práve v najnečakanejšom prostredí. Disneyland ho očaril a to doslova.

Kým prvý deň bol plný zvedavosti a trochu aj strachu z neznámeho, druhý deň nás už naháňal, aby sme šli do Disneylandu čo najskôr. Bubliny, Mickey Mouse, Snehulienka – všetky tieto postavy ho tak fascinovali, že sa rozžiariať a pustiť sa do rozprávania bolo najprirodzenejšie na svete. Cestovanie s autizmom nie je jednoduché, ale v tomto prípade to bola jasná ukážka toho, že ak sa mu ukáže ten správny svet, môže to otvoriť dvere komunikácie.

A takto to začalo: Pri pozeraní fotiek z Disneylandu, kde som pred rokom bola s kamarátmi, som mu spomenula, že ho niekedy vezmem so sebou. Keď sa na mňa pozrel, s vážnou tvárou povedal „A kedy?“, vedela som, že to nebude len vtip. Okamžite som začala organizovať všetko – letenky cez Ryanair, prenájom autíčka a ubytovanie cez Booking. A tak sme sa s kamarátkou vydali na dobrodružstvo, ktoré zmenilo Brankov život.

Branko začal komunikovať a zlepšovať sa v tom čoraz viac. Spočiatku to bolo iba jednoduché „kde“ – prvý deň v Disneylande, keď sa kamarátka potrebovala ísť na WC. No, čoskoro to prešlo do intenzívnejšej komunikácie. Keď sme boli na sloníkoch a on chcel ísť dole, len povedal „dole“. Večer sme sa museli oddeliť od kamarátky, ktorá šla pozrieť ohňostroj. Branka som na neho nepustila, kedže má aj epilepsiu a hoci záchvaty nemá časté, čert nikdy nespí a ostražitosť je vžy na mieste aj keď som zdravotná sestra. Zrazu ju začal hľadať: „A kde je Kika?“ Povedala som mu, že ona šla na ohňostroj a my pôjdeme na kolotoč, ktorý si vyberie. On s úškrnom povedal „no dobre“ a už ma ťahal na autíčka. To bol úžasný moment, keď sa nám začal vyjadrovať aj verbálne, no aj neverbálne – začal nás doslova naháňať.

Kolotoče a horská dráha: Skutočná zábava. Jednou z najväčších zábav bola horská dráha, na ktorú sa Branko tešil. Spočiatku sa obával, a tak som mu povedala: “Zlatičko, nemusíš sa báť, keď som tu pri Tebe, nemáš sa čoho báť.” Po týchto slovách ma chytil za ruku a začal si to užívať. A keď zistil, ako sa mu to páči, išli sme na horskú dráhu niekoľkokrát. A potom sme objavili “It ´s small world” – , ktorý Branko úplne fascinoval. Bol to pre neho taký silný zážitok, že mal ústa dokorán od údivu. Tento moment nám ukázal, aké neuveriteľné pokroky Branko zažíva. Bolo to niečo, čo som si nikdy nepredstavovala, ale vidieť, ako sa otvára a začína komunikovať, bolo jednoducho magické.

A ešte zábavnejšie to bolo ráno. Branko veľmi rád druhým kradne z taniera 🤣

Išiel kamarátke do taniera a zakazala som mu to. On nato povedal ,, ach jaj”. Nato volala mama, zdvihla som to a ona počula, len Brankove ,, ach jaj” .Ona celá vystresovaná, že čo sa stalo. Tak som jej vysvetlila, že to nie je nič neobvyklé – to len Branko ukázal svoje prvé verbálne pokroky. Nato mi povedala, že keby to nepočula ani neverí 😃

Boli sme ubytovaní v dome s verandou a hneď vedľa bolo zaparkované autíčko, Branko začal chodiť medzi verandou a autíčkom, akoby nám chcel ukázať, že chce vyraziť. Takto neverbálne, ale aj verbálne, začal prejavovať svoje pocity a to, že sa teší na ďalší deň v Disneylande. Stále viac sa prejavoval a vďaka týmto novým zážitkom sa jeho komunikácia veľmi zlepšila. Cestovanie s autizmom sa stalo nielen zábavou, ale aj cestou k novým pokrokom. Keď sme sa vracali domov, ešte sme stihli navštíviť Paríž.

Na posledný deň sme sa rozhodli pozrieť Eiffelovku, na ktorú sa kamarátka veľmi tešila. A Branko? Čakala som, že to pre neho bude ďalšia budova ako každá iná, ale nie. On na ňu pozeral s údivom a keď ju uvidel, povedal „Wau!“ Tento moment nám ukázal, že aj na takýchto miestach sa dá nájsť niečo, čo zaujme každého, aj Branka. Celý výlet bol pre nás nielen zábavný, ale aj veľmi prínosný v tom, ako sa Branko vyvíjal a začal komunikovať oveľa viac než predtým. A práve tieto momenty, keď sa Branko začal otvárať a komunikovať viac než kedykoľvek predtým, nám ukázali, že cestovanie s autizmom je nielen možné, ale aj nesmierne obohacujúce. Disneyland bol len začiatok našich spoločných dobrodružstiev a veríme, že nás čaká ešte veľa ďalších, pri ktorých sa Branko bude stále viac otvárať svetu.