cestovanie s autizmom

Cestovanie so súrodencom so špecifickými potrebami je výzvou, no zároveň môže priniesť nezabudnuteľné zážitky a zaujímavé príhody. Tento článok je o našom dobrodružstve, ktoré začalo od opustenia domova až po náš návrat domov po ceste do Dubaja.

Cesta do Dubaja: Let s autistom a prvé dojmy

Rozlúčili sme sa s maminou,( ocinom len cez videohovor, keďže celý mesiac bol na liečení po TEP kolena ) nasadli k nášmu úžasnému bratrancovi do auta a dobrodružstvo sa mohlo začať. Na letisku vo Viedni sme prešli bezpečnostnou kontrolou. Musím povedať, že tak milý personál ako pri kontrole pre ZŤP som ešte nezažila. Čakala som, že si tradične „posvietia“ na lieky a lekárničku, ale keďže som ich na to vopred upozornila, všetko prebehlo hladko.

Po kontrole sme sa šli najesť a pokračovali k pasovej kontrole, kde neboli žiadne problémy. Potom už zostávalo len čakať pri našom gate. Branko sa radostne smial, tak som mu povedala, aby bol trochu tichšie, lebo všetci sú unavení a tešia sa na let. Ale on mi na to odpovedal: „Nevidím.“ Nerozumela som hneď, čo tým myslí, tak som písala bratrancovi a opísala mu situáciu. Odpísal mi, že si to tiež všimol – nikto sa neusmieval. Keď som sa rozhliadla okolo seba, uvedomila som si, že majú pravdu. Väčšina ľudí bola vážna, zamračená, akoby ani necestovali za niečím pekným.

Let s autistom: Praktické tipy

Počas letu sme sa s Brankom hrali. Veľmi nám pomohli edukačné kartičky a zošit Divé zvieratá od Little Bee, za čo im ďakujeme ❤️. Pri nástupe do lietadla som letušky vopred upozornila, že Branko je autista. Mali sme dva kufre (pôvodne som plánovala jeden na pol, ale pri balení som rýchlo zistila, že to nie je dobrý nápad).

💎TIP: Ak letíte bez cestovky, oplatí sa kúpiť priority boarding, vďaka ktorému máte skorší nástup do lietadla a kufre sa zmestia do priestoru nad hlavou.

Upozornila som aj spolucestujúcich, že Branko je autista, a ospravedlnila sa im vopred, ak by bol hlučnejší. Lietadlo bolo len spolovice plné, ale aj tak sa našiel jeden pár sediaci pred nami, ktorý nemal pochopenie. Asi v polovici letu sa Branko začal smiať – prejavoval tak radosť, čo je preňho prirodzené. Pán pred nami sa otočil a poprosil ma, aby som ho upokojila. Vysvetlila som mu, že Branko ma v takýchto chvíľach nepočúva a jeho radosť sa prejavuje hlasným smiechom. Nespokojný cestujúci sa rozhodol ísť sa sťažovať letuške – ale tá ho s úsmevom poslala, nech si presadne inam. Nás sa len spýtala, či sme v poriadku. Wizzair, ďakujeme za profesionálny prístup!

Prvé kroky v Dubaji

Po pristátí nás čakala pasová kontrola. Branko fotku zvládol na prvýkrát, ale pri snímaní odtlačkov prstov to trvalo dva pokusy. Aj tak som ho hneď pochválila, že je šikovný. Napokon všetko dobre dopadlo – a naše dubajské dobrodružstvo sa mohlo začať!

Keďže sme mali priority boarding, kufre sme si mohli zobrať so sebou do kabíny, čo je veľká výhoda, ak nechcete strácať čas čakaním pri batožinovom páse. Rozhodla som sa dať Brankovi niesť môj kufor, ale ten od maminej kamarátky (ktorá nám ho požičala – ďakujeme! ❤️) som mu pre istotu nedala. Aby mal motiváciu svoj kufor nestratiť, povedala som mu:

„Ak mi ho stratíš, sestra bude chodiť po Dubaji nahá, zavrú ma a ty tu zostaneš sám!“ 🤣

No a hádajte čo? Kufor nestratil!

💎Malý tip: Ak pri bezpečnostnej kontrole v Abú Zabí poviete, že cestujete s autistom (ja som nemusela, stačilo, že Branko mal označenie “I am autism”), môžete ísť cez pasovú kontrolu prednostne. Jeden z pracovníkov si to všimol a hneď nás posunul dopredu – veľmi príjemné prekvapenie!

Prvé kroky v Dubaji

Prileteli sme do Abú Zabí, ktoré je hodinu jazdy od Dubaja. Ešte pred cestou som vopred objednala taxi cez Booking, takže po prílete sme čakali len asi 10 minút.

Prvá noc v Dubaji

Na hotel sme dorazili približne o 23:45 dubajského času. Hneď pri príchode nás potešili welcome drinkom – pomarančovým džúsom, čo bolo milé gesto. Na recepcii sme vybavili všetko potrebné k ubytovaniu a kufre nám ochotne doniesli až do izby.

Arabi v Dubaji sú neskutočne galantní – keď vidia, že žena nesie kufor, okamžite jej ho vezmú z rúk. A keď si všimli Brankovo označenie, chceli zobrať kufor aj jemu, dokonca aj batoh. 🤣 Branko si ich však najprv premeral, kým sa rozhodol, že im ho môže dať. Keď som mu vysvetlila, že nám ho ujo len pomôže odniesť do izby, nakoniec sa uvoľnil a kufor aj batoh im predsa len zveril.

Po príchode do izby som Branka hneď nahnala do sprchy, zatiaľ čo som začala vybaľovať a dala som prvé oblečenie rovno do práčky – lebo, samozrejme, stihli sme sa ešte na letisku zašpiniť džúsom. 🤣

A tu prišiel prvý problém. Branko si nevedel zvyknúť na nové prostredie. Aj keď bol unavený, nedokázal zaspať. Ležal, prehadzoval sa, skúšal nájsť správnu polohu. A teraz pozor – v Dubaji je o 3 hodiny viac ako na Slovensku! Keďže sme si ľahli okolo pol druhej v noci dubajského času, na Slovensku bolo len niečo pred 23:00. Čiže pre Branka to bol akoby skorý večer, a nie čas na spánok. Nakoniec bol hore až do 5:00 dubajského času, čo znamená, že na Slovensku bolo len 2:00 v noci!

Keď už som si začínala myslieť, že nezaspime nikdy, prišiel za mnou, vymenil si so mnou stranu v posteli, objal ma a do 15 minút bol tuhý. Konečne! A ja tiež. 💤

Prvý deň v Dubaji: Delfíny, bazény a magická fontána

„Veľmi!“ – odpovedal Branko, keď som sa ho spýtala, či sa mu dnešok páčil. A v tej chvíli som vedela, že náš prvý deň v Dubaji bol presne taký, aký som si pre neho priala.

Ráno bol z ponocovania velmi unavený,no delfíny zachránili situáciu.

Po náročnej ceste bol Branko ráno trochu mrzutý a unavený. Predsa len, časový posun a prvá noc v novom prostredí si vybrali svoju daň. No ak niečo dokáže rozjasniť jeho deň, sú to delfíny – a to sa aj potvrdilo!

Začíname v Atlantis The Palm

Naše prvé kroky viedli do ikonického Atlantis The Palm. Branko z taxíka fascinovane sledoval mrakodrapy a futuristické budovy – ich výška a tvar ho úplne uchvátili.

Najväčším zážitkom dňa bolo kúpanie s delfínmi. Branko sa najprv trochu ostýchal, no keď sa k nám priblížili delfínka Nika, jeho nálada sa okamžite zmenila.

Smial sa, hral sa s ňou a bolo vidieť, ako sa úplne uvoľnil. Keď prišiel moment, aby sme šli do hlbokej vody, Branko sa nečakane zasekol a odmietol. Hoci výborne pláva, niečo ho odradilo. Čo ? Nemám poňatia.

Personál v Atlantise pohotovo našiel riešenie – pridali nám kamaráta Michaela, druhého delfína, s ktorým sme sa mohli hrať na plytčine. A Branko si to náramne užil!

Bazény, havajský tanec a nový kamarát

Po delfínoch sme zamierili do bazénov s tryskami, kde sa Branko skvelo zabavil.

Neskôr sme sa ocitli pri pláži, kde prebiehala havajská párty. Samozrejme, pridali sme sa! Pri jednej z aktivít mali účastníci podliezať tyč, a keďže Brankovi by to mohlo robiť problém, prispôsobili mu ju tak, aby mohol prejsť aj on. Tento malý, ale významný detail mi ukázal, že Dubaj je naozaj inkluzívne miesto.

Keď sa Atlantis aquaventure zatváralo, rozhodli sme sa ešte navštíviť akvárium v Atlantise.

Pri čakaní na lístky som sa Branka spýtala:

„Páči sa ti dnešok?“

„Veľmi!“ – odpovedal nadšene.

Na konci akvária bol obchod so suvenírmi a nebolo prekvapením, že sme odtiaľ neodišli naprázdno – Branko si vybral plyšového delfínka, ktorý sa okamžite stal jeho novým kamarátom.

💎TIP: Ak máte ZŤP preukaz, zaplatíte v Atlantise polovičnú cenu. A ak je osoba označená ako ZŤP/S, zľava platí aj pre sprievodcu! Lístok môžte objednať aj online , ale pri vstupe sa musíte preukázať originál ZŤP kartou.

💎 Tip: Ak máte ZŤP/S preukaz, v Atlantis Aquarium (The Lost Chambers Aquarium) máte vstup zdarma. Stačí ho ukázať pri vstupe a môžete si vychutnať fascinujúci podmorský svet bez poplatku. Lístok však musíte vyzdvihnúť priamo tam .

Nezabudnuteľné momenty plné radosti

Po kúpaní s delfínmi sme sa presunuli do bazéna s tryskami. Bol obrovský a Branko si ho chcel celý preskúmať. Ako sme sa dostali ďalej od ľudí, začal špliechať vodu okolo seba. Plavčík, ktorý stál obďaleč, na nás pozrel a ja som mu povedala, že Branko je autista. Keďže tam nikto nebol, pridala som sa k špliechaniu aj ja… a na moje prekvapenie aj plavčík! Nakoniec sme sa všetci traja smiali a špliechali ako malé deti.

Ďalší krásny moment prišiel pri Brankovom prvom tobogane v živote. Upozornila som personál, že je to pre neho veľká chvíľa, a keď sa odvážil spustiť, všetci mu zatlieskali! Branko sa usmial od ucha k uchu – a to bol pre mňa jeden z najkrajších momentov celého dňa.

Ale to nebolo všetko! Neskôr sme sa pridali k havajskému tancu, kde bolo aj podliezanie tyče. Keďže som ich upozornila , že je autista tyč mu prispôsobili, aby mohol prejsť. A keď sa mu to podarilo, opäť zožal veľký potlesk! Tá radosť v jeho očiach bola na nezaplatenie.

Plavba loďkou pri spievajúcej fontáne

Po Atlantis nás čakala ďalšia nádherná skúsenosť – večerná plavba loďkou pri dubajskej spievajúcej fontáne. Naša rezervácia bola na 21:45, no zle som odhadla čas, a tak sme na miesto dorazili skôr. Keď som im vysvetlila, že Branko je autista, pustili nás na loďku hneď, bez čakania.

A stálo to za to! Branko sa smial tak, ako už dlho nie. Užíval si nielen plavbu, ale aj magickú atmosféru svetelnej show na vode.

💎Tip: Pozretie Dubajskej fontány z brehu je zadarmo. Ak si ju však chcete vychutnať z tradičnej loďky abra, cena je približne 15 € na osobu. Zľavy na ZŤP tu síce neposkytujú, ale aj tak je to skvelý zážitok – Branko sa veľmi tešil a užíval si výhľad na osvetlené vodné predstavenie priamo z vody! Zakúpila som online 😊

Dubaj je autism-friendly… ale výnimky sa nájdu

Jediný problém dňa nastal v Dubai Mall, keď sme chceli ísť na WC. Strážnička trvala na tom, že každý musí ísť sám. Snažila som sa jej vysvetliť, že Branko sám do cudzieho prostredia nepôjde, no bezvýsledne.

Dubaj je známy tým, že je autism-friendly, no očividne aj tu sa nájdu jednobunkovce.

Prvý deň v Dubaji? Nezabudnuteľný!

Od fascinujúcich budov cez delfíny a havajský tanec až po plavbu pri fontáne – Branko mal prvý deň, na ktorý len tak nezabudne. A ja tiež nie.

Celý deň v Motiongate: Smiech, vodné atrakcie a historické momenty

Druhý deň sme strávili v Motiongate a Brankovi sa tu neuveriteľne páčilo – boli sme tam celý deň! Najviac ho nadchli vodné atrakcie, najmä River a Splashing v Dragon zóne. Na týchto dvoch sme boli dokopy päťkrát – a keby to bolo na Brankovi, asi by sme tam zostali aj na noc.

Jedna vec, ktorá ma v Motiongate veľmi príjemne prekvapila, bol prístup personálu. Keď Branko tlieskal, oni tlieskali s ním. Keď sa smial, oni sa smiali s ním. A tu mi to docvaklo – u nás sa často deti či dospelí s autizmom zahriakavajú za prejavy radosti, čím sa vlastne brzdí ich prirodzená komunikácia. Ale tu? Tu to bolo úplne naopak. Slovensko sa má v tomto smere ešte čo učiť.

Samozrejme, nesmeli chýbať horské dráhy, ktoré Branko miluje.

A prišli dva historické momenty. Prvý sa stal na raňajkách – Branko nevládal jesť! (Ak poznáte Branka, viete, aký veľký je to zázrak.) A druhý prišiel na večeri, keď si namiesto vody vzal kokosový drink. Povedala som mu: „Ak chceš, ochutnaj,“ a Branko si ho zobral… a už nevrátil! 🤣

💎Praktické tipy pre ZŤP návštevníkov

• Držiteľ ZŤP má vstup zdarma.

• Ak máte ZŤP/S, sprievodca (rodič/súrodenec) má 50 % zľavu.

• Dostanete zelený náramok, ktorý vám umožní vyhnúť sa čakaniu v radoch – čo je pri Brankovi obrovská výhoda.

• Lístok musíte však kúpiť priamo tam .

• V parku je tabuľa so zmyslovým označením atrakcií – rozdelené sú podľa toho, ako pôsobia na čuch (smell), zrak (sight), sluch (sound), chuť (taste) a hmat (touch). To môže pomôcť pri výbere atrakcií pre autistov alebo pre ľudí s citlivosťou na niektoré podnety.

A aby toho nebolo málo, Branko osobne spoznal svoje obľúbené rozprávkové postavy: princeznú Fionu, leva Alexa, tučniaka Kowalského, Šmolinku a Kung Fu Pandu. Z Kung Fu Pandy mal takú obrovskú radosť, že sme si ho dokonca odniesli domov – ako plyšového suvenír.

Bol to jeden z tých dní, na ktoré nezabudneme!

Keď objatie znamená všetko

V Motiongate sme si užili veľa zábavy, ale ako pri každom dobrodružstve, aj tu prišiel moment, keď toho na Branka bolo priveľa. Bol prestimulovaný – veľa hluku, veľa nových vnemov, veľa emócií. A vtedy mu pomôže jediné – objatie.

Boli sme práve pri princeznej Fione, keď ma Branko pevne chytil a odmietol pustiť. Potreboval sa uzemniť, cítiť bezpečie. Našťastie tam práve nikto iný nebol, takže som mohla bez stresu vysvetliť, že je autista a objatie mu pomáha.

A vtedy sa stalo niečo nádherné – princezná Fiona ho zozadu objala tiež. Ja spredu, ona zozadu… a Branko bol úplne spokojný. Usmieval sa, upokojil sa a v tej chvíli som si uvedomila, aké dôležité je, keď ľudia pochopia a rešpektujú jeho potreby.

Toto bol ďalší krásny dôkaz toho, že Motiongate nie je len park plný atrakcií, ale aj miesto, kde sa dajú zažiť skutočne láskavé a nezabudnuteľné momenty.

Branko si našiel svoju cestu v Motiongate

Keďže som už Motiongate poznala z predchádzajúcej návštevy s kamarátmi, rozhodla som sa Brankovi ukázať celý park. Postupne sme prechádzali jednotlivé atrakcie a nechala som ho, aby si vyberal, na čo chce ísť.

Ako sme prešli celý park, Branko si začal sám pamätať cestu a presne vedel, kam chce ísť. Má skvelú pamäť, takže keď sa mu nejaká atrakcia páčila, vedel ju bez problémov nájsť a opäť sme sa tam vrátili.

Vodné atrakcie – jasní favoriti

Najviac ho zaujali vodné atrakcie. River Expeditions a vodná jazda v Dragon zóne boli naše najnavštevovanejšie. Na River Expeditions sme boli dokonca päťkrát za sebou! Keď sme sa prvýkrát dostali do vody, Branko len spokojne povedal: „Ešte.“ A tak sme pokračovali.

Po jednej z jázd bol celý mokrý a mal studené ruky. Tak sme sa rozhodli chvíľu ohriať na slnku. No ako tam stál a sušil sa, jeho pohľad padol na horskú dráhu – a bolo rozhodnuté. Hneď sme na ňu museli ísť.

Keď sa rozhodovanie stane súčasťou zážitku

Jedna situácia ma dojala. Branko videl jednu atrakciu, na ktorú chcel ísť, no vedela som, že môže byť pre neho problém. Bola vo výške a nohy viseli vo vzduchu – a keď som na nej bola predtým s kamarátmi, kamarátka radšej zostala na zemi a ja som mala sama so sebou čo robiť.

Keď som Brankovi povedala, ako som sa vtedy cítila, chytil mi ruku, chvíľu premýšľal… a potom ma vzal na iný kolotoč. Rozhodol sa sám. A to je pre mňa asi najväčší dôkaz toho, že Branko cíti, premýšľa a vie sa rozhodovať podľa vlastného uváženia.

Interakcia s personálom a postavičkami

Musím vyzdvihnúť prístup personálu. Keď Branko tlieskal, tlieskali aj oni. Keď sa smial, smiali sa s ním. A tu som si uvedomila veľkú pravdu – u nás na Slovensku je bežné zahriakavať deti či dospelých len preto, že sa nahlas smejú, tlieskajú alebo prejavujú emócie iným spôsobom. No práve to je obrovská chyba!

Ak chcem, aby Branko viac rozprával, musím ho podporiť v jeho vlastnom spôsobe komunikácie. Vidieť jeho nadšenie, keď zatlieskal a celý personál sa k nemu pridal, bolo pre mňa obrovskou lekciou. Branko sa smial, oni sa smiali… a v tej chvíli nebol medzi nimi žiadny rozdiel.

Motiongate bol pre nás viac než len zábavný park – bol to priestor, kde mohol Branko spoznať nové veci, urobiť vlastné rozhodnutia a cítiť sa sebavedome.

Branko v múzeu sladkostí: Dve hodiny radosti a nových zážitkov

Pôvodne sme si mysleli, že v múzeu sladkostí strávime približne hodinu – no nakoniec sme tam boli dve! Branko sa od začiatku cítil dobre, a to hlavne vďaka tomu, že dostal cukríky, cukrovú vatu a zmrzlinu.

Opatrnosť, ktorá sa zmenila na radosť

Jednou z najzaujímavejších vecí boli zmrazené cukríky, z ktorých sa parilo. Branko sa na ne najskôr díval s nedôverou, pretože si myslel, že sú horúce. Nechcel ich ochutnať, kým som mu neukázala na ruke, že sú studené. Potom ich vyskúšal – a chutili mu!

Ďalším veľkým hitom bola vata medzi sladkosťami, ktorá mu pripomínala sneh. Okamžite ju začal rozhadzovať po okolí, čo pobavilo nielen mňa, ale aj personál, ktorý sa len usmial a povedal:

“It’s okay, we will clean it up.” (To je v poriadku, my to upraceme.)

Branko si našiel vlastný spôsob hry

V múzeu bola aj atrakcia, kde bolo treba hádzať predmety do dier. Branko sa na to pozrel, vyhodnotil situáciu po svojom – a namiesto hádzania sa postavil priamo k diere a vložil vec dovnútra. Mne aj personálu to prišlo vtipné, zatlieskali sme mu – a Branko si, samozrejme, zatlieskal tiež.

Keď nám rozdávali cukríky, Branko si ich najskôr len pozrel. Potom si ich sám zobral a personál sa len usmial a povedal:

“It’s okay.” (To je v poriadku.)

Tento malý moment ho veľmi potešil – dostal pozitívnu reakciu na svoju komunikáciu.

Bazén s balónmi – od nedôvery k radosti

Na konci návštevy sme objavili bazén plný balónov. Branko sa najskôr zdráhal, pozoroval ho s nedôverou. Ale keď som sa do neho rozbehla ja, urobil to isté – a neskutočne si to užil! Dokonca sa odvážil aj na šmýkačku, čo bol pre neho veľký krok.

💎Tip pre cestovateľov so ZŤP

Pre všetkých, ktorí cestujú s osobou so zdravotným postihnutím, máme skvelú správu – vstup do múzea je úplne zadarmo pre ZŤP aj pre ich sprievod. Stačí sa preukázať príslušným preukazom. Čo je výhoda môžte to objednať aj online na ich stránke 😊

Dubajské trhy očami Branka: Vône, chute a rešpekt

Po návšteve Múzea sladkostí sme sa rozhodli preskúmať klasické dubajské trhy. Branko síce nemá veľmi rád davy, ale chceli sme mu ukázať niečo nové – vône korenín, arabské sladkosti a celkovú atmosféru trhu.

💎 Dôležitý TIP pre návštevu s osobou s autizmom

Ak plánujete návštevu dubajských trhov, odporúčame prísť skoro ráno (9:00 – 11:00) alebo večer po 20:00, keď je tam menej ľudí a teplota je príjemnejšia.

Brankov zážitok z trhov

Hneď pri vstupe na trhy nás privítali charakteristické vône korenín. Obchodníci boli veľmi milí a keď dali mne niečo ovoňať, automaticky ponúkli aj Brankovi. Bol z toho nadšený – skúšal si rôzne vône a videla som, ako ho to baví.

Pri stánku s kávou som vyberala kávu pre ocina a obchodník si všimol, že Branko potrebuje chvíľku oddychu. Bez toho, aby sme o to žiadali, mu podal stoličku. To bolo pre mňa krásne gesto rešpektu.

Najväčšiu radosť mal Branko zo sladkostí. Predajcovia mu dali malé čokoládky na ochutnanie a videla som na ňom, ako ho to potešilo. V Dubaji sa k nemu ľudia správali s rešpektom a úctou, čo si veľmi vážim.

Hoci ho po chvíli začali davy trochu vyčerpávať, nové vône a priateľská atmosféra mu pomohli zvládnuť tento zážitok.

🦋Oplatí sa navštíviť trhy s osobou s autizmom?🧩

Áno, ak sa dobre pripravíte! Vyberte si menej rušný čas, dávajte priestor na prestávky a dovoľte osobe objavovať svet vlastným tempom. Dubajské trhy sú plné vôní a chutí, ktoré môžu byť skvelým zážitkom – tak, ako boli pre Branka.

Kiti Beach: Ideálne miesto pre Brankovu vodnú zábavu

Po návšteve trhov sme sa vydali na Kiti Beach, ktorá má pozvoľný vstup do vody – perfektné pre Branka, ktorý mal možnosť sa postupne a bezpečne dostať do vody. Branko si to užil na maximum!

Keď vstúpil do vody, hneď sa rozbehol k vlnám a začal sa blázniť, skákať a smiať. Pozvoľný vstup mu umožnil pohodlný pohyb a bezpečne sa vyhrať. Voda ho veľmi tešila, neustále sa smial a vychutnával každý moment. Tento zážitok mu poskytol ideálnu príležitosť na uvoľnenie sa a zároveň si užiť to, čo má najradšej – vodné aktivity.

Joe’s Café v Dubai Mall

Po celodennej túre po Dubaji sme sa rozhodli oddýchnuť si v Joe’s Café v Dubai Mall, kde sa Brankovi veľmi páčilo. Personál bol úžasný a veľmi pozorný k jeho potrebám. Keď sme si sadli k stolu, čašník sa k nám okamžite správal s úctou, čo bolo pre nás veľmi dôležité.

Branko trochu zašpinil stôl, ale čašník to prijal s úsmevom a bez akejkoľvek nespokojnosti. Keď som mu povedala, aby zdvihol ruku, aby čašník mohol stôl upratať, on reagoval úplne v pohode a povedal „No, it’s okay“. S úsmevom nás pozval, aby sme sa cítili pohodlne, a nakoniec sa Branko spýtal, či ho môže pohladkať, čo som potvrdila, že je v poriadku.

Tento malý, ale významný moment nám ukázal, aké dôležité je byť chápavý a rešpektovať druhých – Branko sa cítil príjemne a bezpečne.

Počas večere však nastala nečakaná situácia. V rámci Ramadánu, na znak iftaru (koniec pôstu), sa z dela vystrelil výstrel. Tento zvuk veľmi prekvapil Branka a zľakol sa, čo ho okamžite zmrazilo. Potreboval objatie a upokojenie, čo som mu samozrejme poskytla. Personál okamžite reagoval a spýtal sa, či je v poriadku. Keď som im vysvetlila, že Branko je citlivý na zvuky, všetci reagovali veľmi chápavo a podporujúco.

Po upokojení sa Branko vrátil k večeri, a dokonca ochutnal podľa mňa najlepší burger v Dubaji. Tento moment nám pripomenul, že trpezlivosť a porozumenie zo strany iných môžu pomôcť nielen pri vyrovnávaní sa s nečakanými situáciami, ale aj pri budovaní krásnych spomienok.

Joe’s Café v Dubai Mall bol skvelým miestom na oddych a na to, aby sme sa všetci cítili vítaní, bez ohľadu na to, aké špecifické potreby máme.

Počas nášho pobytu v Joe’s Café v Dubai Mall nastal ešte jeden zábavný moment. Branko si všimol, že na jednom z písmenok na názve reštaurácie, ktoré bolo na dekorácii, mu niečo nevyhovovalo. Tak sa rozhodol, že ho jednoducho odmontuje!

Ja som si to všimla až neskôr a trochu som sa zasmiala, keď som zistila, že Branko mal svoje vlastné predstavy o tom, čo sa mu páči. Personál na to reagoval úplne s humorom a pokojom – „No worries, maybe he didn’t like the letter” – čo nás všetkých rozosmialo. Zobrali to s veľkým nadhľadom a ochotou, a tak sa aj tento malý incident stal príjemnou spomienkou na náš čas v Dubaji.

Branko nás takto opäť potešil svojou spontánnosťou a ukázal, aké dôležité je pristupovať k životu s ľahkosťou a humorom. Všetko nakoniec dopadlo výborne a tento moment nám ešte viac priblížil skvelú atmosféru v Joe’s Café.

💎 Tip pre Joe’s Café

Odporúčame urobiť rezerváciu stola a snažiť sa prísť načas. Ak sa vám to nepodarí, nemusíte sa obávať – my sme tiež prišli neskôr, no personál nás poprosil, aby sme počkali 10 – 15 minút, kým sa uvoľní stôl. Boli veľmi chápaví, keď som im vysvetlila, že pri Brankovi sa čas nie vždy dá presne odhadnúť.

Dubajské akvárium a Underwater Zoo – Nezabudnuteľný zážitok s rybkami a žralokmi

Po návšteve Joe’s Café sme sa vybrali do Dubajského akvária a Underwater Zoo, kde si Branko naozaj užil nezabudnuteľné chvíle. V akváriu mal možnosť vidieť množstvo fascinujúcich rýb a iných vodných živočíchov, vrátane krokodílov, rôznych morských rýb a dokonca aj aru, ktorá mu trochu pripomenulo nášho papagája Ediho.

Branko mal naozaj zážitok, keď sa dostal do kontaktu s 3-mesačnými žralokmi, ktorých sme si mohli pohladkať. Na začiatku bol trochu opatrný, ale s mojou pomocou sa odvážil a pohladkal ich. Bolo to pre neho niečo úplne nové a veľmi vzrušujúce. Tento zážitok sme si dokonca zopakovali trikrát – Branko si to jednoducho veľmi užíval!

Akvarium v Dubaj Mall bol plný radosti a nadšenia. Branko sa stal súčasťou tohto krásneho podmorského sveta, kde sa naučil, že môže byť v kontakte s prírodou a morskými živočíchmi aj bezpečne a v pokoji.

💎 Tip pre Akvárium v Dubai Mall & Underwater Zoo

Ak ste držiteľom ZŤP/S preukazu, vy aj váš sprievodca máte nárok na polovičnú zľavu na vstupné. Zľavu však nie je možné uplatniť online, lístky si musíte zakúpiť priamo na mieste pri pokladni, kde sa preukážete príslušným dokladom.

Nové topánky, fontána a koniec dňa

Po návšteve akvária sme sa rozhodli, že Brankovi kúpime nové topánky, pretože mu staré spôsobili pluzgier na nohe. Keď som sa ho spýtala, či sú nové lepšie, pozrel na mňa, povedal “hej”, objal ma, dal mi pusu a s nadšením tlieskal. Po tomto radostnom okamihu sme sa ešte rozhodli ísť pozrieť dubajskú fontánu. Branko bol z fontány úplne očarený. Počas celého predstavenia sa smial, tlieskal a niekedy len pozoroval s otvorenými ústami, fascinovaný jej krásou. Keď sme sa vrátili na hotel, obaja sme okamžite zaspali, unavení, ale šťastní zo všetkých tých nezabudnuteľných momentov.

Plavba s Xclusive Yachts: Zľava pre ZŤP a skvelý zážitok

S touto spoločnosťou som už bola dvakrát na večernej párty s kamarátmi, ale Branka by som na takúto plavbu vziať nemohla kvôli jeho epilepsii. Večerné plavby majú svetelné efekty ako na diskotéke, čo by mohlo vyvolať epileptický záchvat. Preto som sa rozhodla pre dennú plavbu – a bolo to skvelé rozhodnutie!

🧩Tip pre ZŤP: Spoločnosť Xclusive Yachts ponúka 45 % zľavu pre osoby so zdravotným postihnutím aj ich sprievodcov.

Branko si plavbu naplno užil. Mal krásny výhľad na more a Dubaj, páčilo sa mu, že hrala hudba, a dokonca sme si spolu aj zatancovali. Na palube sa podával chutný obed v podobe švédskych stolov, grilovaných jedál, ovocia a koláčikov, takže sme si mohli vybrať, na čo sme mali chuť.

Jachta bola pre nás skvelým zážitkom – bez stresu, bez silných svetiel a s príjemnou atmosférou.

Miracle Garden: Šmolkovia, voda a nový kamarát

Po plavbe sme sa vybrali do Miracle Garden, kde nás privítali nádherné kvetinové scenérie. Strávili sme tam približne dve hodiny, kým sme si všetko prešli.

Branka najviac zaujala Šmolkovská dedinka – ako veľký fanúšik Šmolkov sa tam úplne ponoril do atmosféry. Obdivoval kvetinové sochy svojich obľúbených postavičiek a so záujmom sledoval detaily ich domčekov. Druhým obľúbeným miestom bola sekcia pri vode, kde ho fascinoval pohľad na vodu a príjemný šum fontán.

V časti s obchodmi sme stretli predajcu, ktorý nám chcel ponúknuť všetko možné. Branka si ho hneď získal a rýchlo sa skamarátili. Dokonca si dali „give me five“ a predajca mu s úsmevom povedal „sit down“ – na čo si Branko bez váhania sadol. Bola to milá a spontánna chvíľa, ktorá nás všetkých pobavila.

Táto malá momentka s predajcom ma prinútila zamyslieť sa – môže sa na Branka lepiť angličtina? Doteraz som si myslela, že keďže rozumie len slovenčine, iné jazyky mu asi nič nehovoria. No keď predajca povedal „give me five“ a Branko okamžite reagoval, prekvapilo ma to. Potom prišlo „sit down“ a Branko si bez zaváhania sadol.

Bol to len náhodný moment, alebo si z kontextu naozaj spojil význam slov? Možno by mu angličtina išla cez podobné jednoduché a praktické frázy, ktoré sa spájajú s konkrétnymi situáciami.

Miracle Garden bol pre nás skutočne krásnym a farebným zážitkom, plným smiechu, fascinácie a nových priateľstiev

.

Butterfly Garden – Zážitok s motýľmi

Našou poslednou zastávkou dňa bola Butterfly Garden, kde sme strávili približne hodinu. Branko sa motýľov najskôr bál, no postupne sa osmelil. Najprv ich len sledoval z bezpečnej vzdialenosti, no keď mu jeden pristál na hlave, prekvapene sa usmial.

Nakoniec sa stal jeden vtipný moment – jeden motýľ mu pristál priamo na hlave! Branko na chvíľu úplne zamrzol, akoby nevedel, čo má robiť. Pozrel sa na mňa s výrazom „čo teraz?“, ale keď som sa začala smiať, aj on sa uvoľnil a začal sa smiať tiež. Bol to krásny záver dňa – z malého strachu sa stala zábava.

Čo ma pobavilo ešte viac, bol moment, keď jeden motýľ pristál aj na mojej hlave. Branko ma hneď objal, akoby ma chcel pred ním chrániť – bola to taká milá a nečakaná chvíľa.

V Butterfly Garden odporúčajú používať sladké vône, aby motýle prišli bližšie. My sme použili parfum Le Parfum La Chic ( ďakujem ❤️💞 ) , ktorý som dostala od svojho bratranca – majitela tejto skvelej parfumérie. A čo je super, má tam vône, ktoré Brankovi nevadia, čo nie je samozrejmosť, keďže niektoré intenzívne vône môžu autistom prekážať .

💎Tip: Vstup pre ZŤP je zdarma a sprievodcovia majú polovičnú zľavu.

Malé radosti na záver dňa

V sobotu večeri sme sa ešte zastavili v lekárni, aby sme Brankovi kúpili Compeed náplasť na otlak. Hneď pri vstupe ho však zaujali balóniky na oslavu Ramadánu, ktoré tam mali vystavené. Personál si všimol jeho nadšenie a nechali mu ich, kým sme vyriešili nákup. Bola to drobnosť, ktorá mu vyčarila úsmev na tvári.

Keď sme odchádzali z lekárne, premýšľala som, kde sa navečeriame. Nakoniec sme našli reštauráciu, kde podávali tradičnú shawarmu. Objednala som ju pre nás oboch a hoci ju Branko jedol prvýkrát, veľmi mu chutila.

S plnými bruškami sme nasadli do taxíka a po príchode na hotel nasledovala klasická večerná rutina – sprcha, umytie zubov a príprava na spánok. Keď si Branko ľahol do postele, otočil sa ku mne, objal ma a povedal: „Diki, segra.“ Do minúty spokojne spal.

Bol to krásny deň plný malých, ale nezabudnuteľných momentov.

Tropický raj v Green Planet

Na ďalší deň sme sa vybrali do Green Planet, čo sa ukázalo ako skvelé rozhodnutie – s Brankom sme tam strávili až tri hodiny. Hneď pri príchode nás privítala simulácia jemného dažďa, čo Branka úplne nadchlo. Keď som personál upozornila, že je autista, boli veľmi chápaví a ochotní.

💎 Tip pre ZŤP:

Branko mal vstup zadarmo a ja som ako sprievodca platila polovičnú cenu.

Ak máte autistu, ktorý je vizuálny a dotykový ako Branko, pripravte sa na interakcie so zvieratami – chytanie lemura, leňochoda a dokonca aj hada!

Najväčší zážitok bol, keď som Brankovi ukázala papagája aru – zopakoval „ara“ a bolo vidieť, že mu pripomínali nášho papagája Ediho. Leňochoda si dokonca sám kŕmil a na moje prekvapenie si pohladkal aj hada!

Branka tiež fascinoval obrovský vodopád, pri ktorom stál v úplnom úžase a pozoroval, ako voda padá. Mohol by tam stáť celé minúty a sledovať ho.

Počas návštevy som sa rozprávala s jednou zamestnankyňou, ktorá sama má brata s autizmom – ale úplný opak Branka. Jej brat neznáša dotyky, zatiaľ čo Branko sa s ňou hneď objal a dokonca si dali give me five. Povedala mi, že Green Planet zamestnáva súrodencov a rodinných príslušníkov autistov, pretože práve oni najlepšie rozumejú ich potrebám.

Skvelá správa: 100 % bezbariérové!

Celý priestor je bezbariérový, čo je veľké plus pre návštevníkov s akýmkoľvek hendikepom. Sú tu výťahy a prístupné chodníky, takže pohyb po expozícii je úplne bezproblémový.

Bol to krásny moment plný porozumenia a radosti – a určite odporúčam každému, kto má rád prírodu a zvieratá!

Dubaj Safari Park – zvieratá, smiech a voda

Po návšteve Green Planet sme zamierili do Dubaj Safari Parku, kde sme strávili tri hodiny. Branko sa veľmi tešil na zvieratá, ale bol trošku sklamaný, keď zistil, že sa už nedajú kŕmiť. Napriek tomu si park naplno užil – fascinovali ho slony, žirafy a zebry. Keď sme prišli k hadovi, Branko sa na neho pozrel a povedal „Ha!“ – a keď som mu povedala pozri to je zebra odpovedal ,, Ze “.

Na konci prehliadky sa ako vždy nechal hypnotizovať vodou. Stál pri veľkej fontáne a premýšľal, ako sa k nej dostať. Nakoniec objavil malý pramienok vody, ku ktorému sa mohol priblížiť, a mal z toho neskutočnú radosť. Dotýkal sa vody, sledoval, ako tečie, a bol úplne vo svojom živle. Bola to pre neho malá, ale veľká výhra – našiel si svoj spôsob, ako si užiť vodu aj tam, kde sa k nej nedalo priamo dostať.

💎 Tip na Safari Park

Ak máte ZŤP s doprovodom, držiteľ aj sprievodca majú vstup zadarmo. Lístok si však musíte vyzdvihnúť priamo na mieste, nedá sa zakúpiť vopred online.

Nedeľný večer – omša a oddych na hoteli

Keďže bola nedeľa, rozhodli sme sa ísť na omšu do kostola St. Francis of Assisi Catholic Church. Omša bola v angličtine, ale Branko si pospájal, čo sa deje, a homíliu som mu preložila. Veľmi sa mi páčil ich zvyk, že kňaz po omši vyjde von a každý sa s ním môže porozprávať. Aj my sme s ním na chvíľu prehodili pár slov a dostali sme požehnanie, čo bolo krásne zakončenie nášho dňa.

Potom nás milý taxikár odviezol späť na hotel, kde som urobila niečo úplne prvýkrát – objednala som večeru na izbu. A najviac ma prekvapila cena večere na izbu . Pre dvoch 14,70€ čo ma milo prekvapilo.

Branko bol totiž po celom dni veľmi unavený, takže som sa rozhodla, že si jedlo vychutnáme v pohodlí hotela. Po sprche, večeri a umytí zubov si Branko ľahol, objal ma a okamžite zaspal. Bol to dlhý, ale krásny deň plný zážitkov.

Zaujímavé bolo, že v ten deň mi to viacerí ľudia povedali – v Green Planet zamestnankyňa, ktorá má brata autistu, kňaz v kostole aj taxikár. Vraj som veľmi dobrá sestra. Ale ja si to nemyslím – je to predsa úplne normálne. Každý na mojom mieste by urobil to isté.

Ranné rozhodovanie a bazénové šantenie

Pondelkovy deň sme začali raňajkami a potom som dala Brankovi na výber – pred Safari chceš ísť do bazéna alebo do mora? Odpoveďou bola “neviem”, tak som mu povedala, nech si to premyslí, a že sa ho po raňajkách spýtam znova. Súhlasil.

Keď som sa ho po raňajkách opýtala znova, odpovedal “ba ba ba” – čo som pochopila ako bazén. Potom sme si zavolali s babkou a mamou a vyrazili sme.

Najskôr sa trochu zľakol studenšej vody, ale rýchlo si zvykol a začal sa šantiť, špliechať a blázniť. Keď som išla po telefón, aby som ho odfotila, a spýtala sa ho, či môžem ísť do vody, odpovedal: “ne”.

Keď som sa ho opýtala, či je to preto, že sa mu páči, že má celý bazén len pre seba, povedal “hej”. A keď som sa ešte raz spýtala, či mi oficiálne zakazuje ísť do bazéna, s úplnou vážnosťou odpovedal “hej”.

(Povedzme si úprimne – jeho logika bola jasná! 🤣)

Obed a druhé kolo v bazéne

Po obede Branko opäť dostal chuť na bazén, takže sme sa tam vrátili a do 14:00 sme si užívali vodu. Tentokrát už neváhal ani sekundu – rovno skočil do bazéna a pokračoval v šantení.

Zdalo sa, že voda mu dodáva nekonečnú energiu, ale aj tak sme sa museli pripraviť na ďalšie dobrodružstvo – Safari!

Dobrodružstvo na Safari – piesok, ťavy a západ slnka

O 14:00 sme vyšli z bazéna, dali si rýchlu sprchu a pripravili sa na safari. Brankovi som dala liek Torecan, sprej proti nevoľnosti a lízatká, za čo ďakujem našej doktorke aj mojim kamarátom farmaceutom – všetko z toho sa nám nakoniec zišlo.

Keď sme boli hotoví, už nás čakal džíp, ktorý bol v cene výletu a neskôr nás aj odviezol späť na hotel. Prvou zastávkou boli štvorkolky a ťavy.

Brankovi som povedala, že keby tu boli moji kamaráti Luki a Nika , určite by to bezpečne odšoférovali, ale sama si na to netrúfam. Branko len prikývol a ďalej si pokojne pozeral okolie. Keď uvidel ťavu, pohladkal ju, no na otázku, či sa chce previezť, odpovedal len „neviem“, takže som mu dala čas na rozmyslenie.

Potom prišla jazda po dunách – a práve tu sa nám všetky tie veci na nevoľnosť veľmi zišli. Brankovi sa spravilo nevoľno, takže náš šofér zastavil, dali sme si pauzu a neskôr spomalil, aby mu bolo lepšie. Keď sme dorazili na zastávku pri západe slnka, Branko si sadol do piesku a začal ho skúmať po svojom. Fascinovalo ho, aký je iný oproti tomu, ktorý pozná zo Slovenska. Pre autistov môže byť púšť veľmi podnetná – nekonečné duny piesku, ktoré sa tiahnu, kam až oko dovidí, vytvárajú fascinujúce vzory. Branko si púšť užíval po svojom – sadol si do piesku, prehrabával ho v rukách a skúmal jeho jemnú štruktúru. Piesok v púšti je totiž iný ako ten, na ktorý sme zvyknutí doma – oveľa jemnejší, takmer ako prášok. Aj takéto zdanlivo malé detaily môžu byť pre autistu dôležité a podnetné.

Neskôr si dokonca do neho ľahol 🤣

Nakoniec sme dorazili do beduínskeho kempu, kde nás čakala večera. Kvôli Ramadánu nebola ohnivá šou, ale aj tak si Branko užíval atmosféru. A potom prišiel jeho veľký moment – zrazu sa rozbehol smerom k ťavám! Keď som sa ho spýtala, kam sa tak ponáhľa, odpovedal jednoznačne: „ŤAVA!“

Hoci na začiatku váhal, nakoniec si na ňu sadol a užil si krátku prechádzku.

Unavený začal zaspávať už v džípe počas cesty späť na hotel. Po príchode sme spravili našu večernú rutinu – sprcha, jedlo, umytie zubov – a Branko takmer okamžite zaspal. Bol to dlhý, ale nádherný deň plný dobrodružstiev.

💎 Tip: My sme mali safari rezervované cez GetYourGuide – Ammar Tour a môžem ich len odporučiť. Profesionálny prístup, ochotný šofér a skvelý zážitok. S touto spoločnosťou sme boli aj v máji s kamarátmi a aj tentokrát nesklamali. Ak plánujete safari v Dubaji, určite sa oplatí ísť s overenou spoločnosťou.

Čo ma zarazilo?

Počas safari som sa rozprávala so šoférom džípu a dozvedela sa niečo, čo ma naozaj prekvapilo. Má autistického 3-ročného syna a v Dubaji funguje úplne iný systém podpory pre autistov, než na akí sme zvyknutí. Myslím, že je čas zamyslieť sa a poučiť sa. Tento systém sa netýka len autistov, ale všetkých ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Podpora, ktorú im poskytne spoločnosť, nie je len o financiách – je to o prístupe, dostupnosti a o tom, či im umožníme viesť kvalitný a dôstojný život. V Dubaji, ak sa u dieťaťa diagnostikuje autizmus, okamžite sa nasadia všetky dostupné terapie – animoterapia, muzikoterapia, ABA terapia, Snoezelen terapia a ďalšie, ktoré môžu dieťaťu pomôcť. Čo je ešte dôležitejšie, tieto terapie sú plne hradené štátom. Ak sa preukáže, že konkrétna terapia pomáha, má ju dieťa alebo dospelý hradenú po celý život.

Tento flexibilný systém je obrovskou výhodou, pretože autizmus a iné neurovývinové poruchy nie sú statické – potreby človeka sa menia v čase. Preto je dôležité, aby sa terapia prispôsobovala aktuálnym potrebám a aby bola dynamická, nie fixná alebo zastaraná.

To je niečo, z čoho by sme sa mali poučiť. Na Slovensku si rodiny autistov musia väčšinu terapií hradiť samy alebo na ne čakať mesiace či roky. Pre iné diagnózy sa na terapie čaká ešte dlhšie. Podpora v Dubaji je premyslená a podporujúca, čo je úplný opak toho, čo poznáme u nás.

Podpora nie je len o financiách, ale o prístupe, dostupnosti a o tom, či umožníme ľuďom so zdravotným znevýhodnením viesť kvalitný a dôstojný život.

Utorňajšie dubajské dobrodružstvo: Legoland Water Park, Motiongate a opäť fontána

Ráno, keď som Brankovi povedala, čo budeme v Dubaji robiť, opýtala som sa ho, či sa mu Dubaj páči. Odpovedal „hej“. A keď som sa ho spýtala, či by sa ešte vrátil do Dubaja, odpovedal rovnako „hej“.

Pôvodne som plánovala vziať ho do Legolandu a Legoland Water Parku, ale v Legolande boli zatvorené práve tie atrakcie, ktoré som s ním chcela absolvovať. Naopak, tie, ktoré som chcela vynechať, boli otvorené. Rozhodla som sa teda pre Legoland Water Park a Motiongate – a ukázalo sa to ako skvelé rozhodnutie!

Keďže Legoland Water Park a Motiongate sú v rovnakom areáli, presúvali sme sa len peši. No keď sme tam šli taxíkom, Branko bol taký nadšený, že si stále opakoval „kolo, kolo, kolo“, tlieskal a smial sa.

Najskôr sme si užili vodné atrakcie v Legoland Water Parku.

Hoci je park skôr pre menšie deti, my sme tam strávili asi dve hodiny.

Branko sa krásne osviežil a užíval si vodu a šmýkačky.

Keď sme sa ho v taxíku spýtala, či sa mu vodný park páčil, nadšene odpovedal „áno, áno, áno“.

Po osviežení vo vode sme sa presunuli do Motiongate. Branko sa tam správal, akoby tam chodil každý deň – sebavedomo si vybral svoje obľúbené atrakcie: Splash, River, Viking Log, Shrek, šálky a horské dráhy. Išli sme jeho tempom a jeho logikou. Znova sa stretol so Šmolkom, pandou Po a Kocúrom v čižmách. Pri kolotoči so Šmolkami bol úplne fascinovaný – mal otvorenú pusu a očká mu behali zo strany na stranu. Keď stretol Šmolka, tlieskali spolu a smiali sa.

V taxíku som sa ho ešte spýtala, či má rád kolotoče – znova nadšene povedal „áno, áno“. A keď som sa opýtala, či ho fascinujú vysoké budovy, odpovedal rovnako.

Na konci dňa sme sa ešte zastavili v Dubai Mall, kde sme si pozreli fontánu, ktorá Branka úplne fascinovala.

Kúpila som aj nejaké jedlo na stredajší let. Keď sme prišli na izbu, Branko bol už veľmi unavený – po večernej rutine (sprcha, večera, umytie zubov) okamžite zaspal. Ja som nás ešte zbalila na 90 %, aby sme ráno nemali stres.

Skvelá podpora pre autistov

Na mnohých miestach v Dubaji majú tabuľu pre senzorických hostí, ako sú autisti. Táto tabuľa je skvelá pomôcka pre rodiny, pretože ukazuje, ako sú jednotlivé atrakcie citlivé na zrak, hmat, sluch, chuť a čuch (sight, touch, sound, taste, smell). Toto je výborná podpora pre návštevníkov so špeciálnymi potrebami.

Celý deň bol plný krásnych momentov a Branko si ho užil naplno!

Streda: Rozlúčka s Dubajom – Delfíny, letiskové dobrodružstvo a návrat domov

Streda bol náš posledný deň v Dubaji, a na pláne sme mali ešte plávanie s delfínom v Atlantis. Pôvodne som chcela ísť do delfinária bližšie k ubytovaniu, ale keď som zistila, že tam 20-minútový zážitok stojí neuveriteľných 600 €, rozhodla som sa pre Atlantis. Tam sme vďaka polovičnej zľave pre ZŤP a ich sprievodcov mali hodinu kúpania s delfínom len za 200 € pre oboch. Navyše, keďže sme tam boli už druhýkrát, dali nám ďalšiu zľavu.

Ráno som ešte dobalila veci a vybavila odloženie batožiny. Keďže sme mali čerstvé ovocie, poprosila som personál, či by nám ho mohli odložiť do chladničky, čo ochotne urobili.

Po raňajkách sme si ešte užili posledné chvíle vo vode a o 11:45 sme sa vybrali za kamarátom delfínom menom Black. Plávanie s ním bolo úžasné! Branko sa smial, tešil a dokonca, keď delfín vyskočil z vody, objal ma a povedal: „Pekne, pekne“. Na záver som od Branka dostala aj pusu.

Cesta na letisko

Po kúpaní sme sa vrátili na hotel pre batožinu. Pri taxíku som si neuvedomila, že máme ísť k prvému autu v rade, a tak sme sa omylom postavili k poslednému. Taxikári sa hneď začali hádkať, kto nás zoberie. Keď som nahnevane zvýšila hlas, že Branko je autista a hádky neznáša, okamžite prestali a nastúpili sme do prvého taxíka.

Keď sme prišli na letisko v Abú Zabí, Branko mi zadriemal v taxíku. Taxikár bol veľmi milý, pomohol mi naložiť kufre na vozík a vyrazili sme k odbavovacej prepážke.

Letiskový personál bol opäť veľmi ústretový. Keď som povedala, že Branko je autista, automaticky nás posunuli dopredu. Samozrejme, našli sa aj Slováci, ktorí protestovali, že aj oni majú priority a čakajú už trištvrte hodinu. Odpovedala som im, že toto je iný prípad, Branko je autista, a zrazu boli ticho. Letiskový personál im ešte sám vysvetlil, že autisti majú prednosť.

Pri pasovej kontrole nás chceli poslať k automatickým kioskom, ale keď som povedala, že Brankovi musím prekladať, okamžite nás nasmerovali k asistovanej kontrole. Branko zvládol fotku na prvý pokus, prsty mu ani neskenovali a na záver sám podal ruku úradníkovi, ktorý mu ju s úsmevom potriasol.

Po rýchlej bezpečnostnej kontrole sme ešte skočili na WC a do lietadla sme nastúpili na posledný „last call“.

💎 Tip pre cestujúcich so ZŤP

➡️ Na letiskách v Dubaji a Abú Zabí sú autisti automaticky uprednostnení – stačí to len nahlásiť personálu.

Let domov

Keď sme sa usadili v lietadle, dala som Brankovi na výber, či chce:

✔️ hrať sa,

✔️ pozerať rozprávku,

✔️ alebo počúvať hudbu.

Vybral si hudbu, tak som mu nastavila slúchadlá a oddychoval. Počas letu sme dva razy šli na WC a niekoľkokrát som sa ho pýtala, či niečo nechce, ale odpovedal, že chce len počúvať hudbu.

Pred odletom som napísala bratrancovi Lukášovi, ktorý nás mal čakať, či by nám mohol doniesť večeru. Nestihli sme obed a aj keď som mala jedlo pre Branka, vedela som, že po 6 a pol hodinách v lietadle bude hladný.

Po pristátí nás Lukáš čakal s McDonald’s, za čo sme mu boli neskutočne vďační! ❤️ Branko veľmi jesť nechcel, dal si len pár hranoliek. Po príchode domov sme sa privítali s mamou, Branko sa osprchoval, umyl zuby a s úsmevom zaspal.

Dubaj bol pre nás oboch úžasným zážitkom a Branko už teraz vie, že by sa tam ešte rád vrátil! ❤️

Koľko nás stál výlet do Dubaja?

Dubaj je často vnímaný ako drahá destinácia, ale ak si výlet dobre naplánujete, viete si užiť nezabudnuteľnú dovolenku aj za rozumné peniaze bez cestovky .

Rozhodla som sa spísať, koľko nás čo vyšlo, aby ste mali lepšiu predstavu o nákladoch a možnostiach, kde sa dá ušetriť.

1. Letenky a ubytovanie

• Letenky (so sedadlami pre extra nohy): 200 €

• Ubytovanie 4 hviezdičkový hotel s raňajkami na 8 nocí: 542,57 € → 271,28 € na osobu

2. Zážitky a vstupné

• Lodička na fontáne: 30 € (15 € na osobu, cez Tiquet)

• Plávanie s delfínom v Atlantis: 230 € → 115 € na osobu (polovičná zľava pre oboch)

• Príjemné prekvapenie: Keďže Branko pri prvom pokuse nechcel ísť plávať a ostal len na plytčine, pri druhej návšteve Atlantisu sme lístok z plávania s delfínom zmenili na stretnutie s delfínom. Vrátili nám peniaze, takže druhýkrát sme zaplatili už len 33 €.

• Atlantis akvárium: 0 €

• Motiongate: Branko zadarmo, ja 50 % → 25 €

• Museum of Candy: 0 €

• Akvárium + Underwater Zoo: 15 €

• Miracle Garden: 12,62 € (Branko zadarmo, ja polovičná zľava)

• Butterfly Garden: 7,57 € (Branko zadarmo, ja polovičná zľava)

• Green Planet: 25 € (možnosť priplatiť 246 € za stretnutie so zvieratami)

• Safari park: 0 €

• Púšť (cez GetYourGuide): 50 €

• Legoland Water Park + Motiongate: 50 € (Branko zadarmo, ja polovičná zľava)

• Jachta (so zľavou 45 %): 60 € pre oboch

➡ Celkové náklady na vstupy a zážitky: 1247 € → 623 € na osobu

3. Doprava

• Taxi (Ramadánové ceny boli vyššie): 370,73 € → 185,36 € na osobu

4. Jedlo, suveníry a extra výdavky

• Jedlo, fotky (Atlantis, delfíny, safari park, púšť, akvárium, Motiongate, jachta), nové topánky pre Branka, lekáreň (krém, náplaste): 554 € → 277 € na osobu

Celkovo za 9 dní v Dubaji:

2171,73 € → 1085 € na osobu

Ako sme mohli ušetriť?

Ak by sme nešli na lodičku, nekupovali fotky, vynechali Legoland Water Park a nekupovali nové topánky, mohli by sme znížiť náklady ešte viac. Na druhej strane, každý jeden zážitok stál za to a priniesol nám nádherné spomienky.

💎 Tip na zľavy

• ZŤP majú v Dubaji na viaceré atrakcie vstup zdarma alebo za zľavnené ceny (napr. Motiongate, Legoland Water Park, Miracle Garden).

• Ak ste sprievodca osoby so ZŤP, môžete mať nárok na 50 % zľavu na vstupné.

• Niektoré atrakcie ponúkajú ďalšie zľavy, ak ich navštívite viac ako raz. V Atlantise nám pri opätovnej návšteve zmenili lístok z plávania s delfínom na stretnutie s delfínom a dokonca nám vrátili peniaze – takže sme druhýkrát platili len 33 €.

💎 Praktické tipy z Dubaja: čo som si overila na vlastnej koži

Počas našej cesty s Brankom (a predtým aj s kamarátmi) som si v Dubaji všimla niekoľko vecí, ktoré vám môžu výrazne uľahčiť cestovanie – najmä ak cestujete s niekým so špeciálnymi potrebami.

1. Ako sa platí v Dubaji?

Oficiálna mena je dirham (AED), ale v praxi sa takmer všade dá platiť kartou.

Či už sme boli v hoteli, reštaurácii, na púšti, v obchode alebo na trhoch – nikdy sme nenarazili na miesto, kde by to nešlo.

Ak si predsa len chcete zameniť nejakú hotovosť, stačí vám pár desiatok eur – na drobnosti alebo pre istotu.

2. Voda a trávenie

Jednoznačne odporúčam kupovať balenú vodu.

Domáca voda síce nie je nebezpečná, ale náš tráviaci systém na ňu nie je zvyknutý.

Vyhnete sa tak tráviacim ťažkostiam, ktoré môžu pokaziť aj celý deň – najmä pri deťoch či citlivých osobách.

3. Pohyb po meste

Najpraktickejšie je využívať aplikáciu Careem – je to niečo ako náš Bolt či Uber.

Ceny sú dostupné, vodiči milí, auto príde rýchlo a všade sme boli za chvíľu.

MHD som neskúšala ani s Brankom, ani s kamarátmi. Pre naše potreby bol Careem ideálny.

4. Wi-Fi

Internet nájdete bez problémov:

v hoteloch v nákupných centrách často aj v reštauráciách a atrakciách

Na bežné používanie (Google Maps, WhatsApp, rezervácie) to úplne stačí.

5. Klimatizácia

Pripravte sa – klimatizácia v Dubaji je extrémna.

Aj keď je vonku 35–40 °C, vo vnútri (najmä v hoteloch, obchodných centrách či taxíkoch) vám môže byť zima.

Ja som si so sebou zobrala ľahkú bielu košeľu s dlhým rukávom, ktorá je vzdušná a dá sa len prehodiť – a veľmi sa mi osvedčila.

Odporúčam mať pri sebe niečo podobné – šatku, ľahký sveter alebo práve takúto letnú košeľu. Je to maličkosť, ktorá vám môže spríjemniť deň.

6. Oblečenie

Turisti nemajú žiadne prísne obmedzenia – môžete nosiť bežné letné oblečenie.

Nikto nás nekontroloval ani neupozorňoval.

Samozrejme, ak idete do mešity, platí tam iný dress code – zahaľovanie ramien a nôh. Inak sa nemusíte báť.

7. Kedy ísť do Dubaja?

Sezóna je od októbra do marca.

Počasie je vtedy príjemné, more teplé, vzduch znesiteľný.

Aj mimo sezóny sa dá kúpať – my sme boli s kamarátmi v máji a mali sme aj 40 °C.

V lete však býva veľmi horúco a nie všetko je v prevádzke (niektoré aktivity sa v lete zatvárajú).

8. Ramadán – na čo si dať pozor

Ak cestujete počas ramadánu:

cez deň sa v reštauráciách neobsluhuje (museli sme si jedlo vziať na hotel) pri iftare (večernom prerušení pôstu) sa strieľa z dela – Branko sa veľmi zľakol, takže senzoricky citlivé deti či dospelí môžu na to zareagovať citlivo

Odporúčam si to naplánovať a pripraviť sa vopred aj senzoricky aj časovo, najmä ak cestujete s dieťaťom s autizmom.

Na záver: moje odporúčanie pre rodičov , súrodencov či sprievodcov

Cestovanie s človekom so špecifickými potrebami si vyžaduje viac príprav, ale aj väčší rešpekt k potrebám toho druhého.

Nie je to o tom „stihnúť čo najviac“, ale o tom, aby ste si to užili spolu.

A aj keď sa nevyhnete menším komplikáciám, ak sa na cestu dobre pripravíte – môže sa z nej stať zážitok, ktorý posunie vás aj vaše dieťa o veľký krok vpred.