cestovanie s autizmom

Keď sme dostali pozvanie od Martinkových rodičov z PAS na cestách na spoločný výlet na zámok Schloss Hof v Rakúsku, neváhala som ani sekundu.

Stačilo si len pozrieť, čo všetko zámok ponúka – zvieratá, fontány, záhrady, vodnú zónu – a vedela som, že to bude miesto, kde si Branko určite niečo nájde.

A nemýlila som sa.

Bol to deň plný úsmevov, , zvierat, vody, smiechu a jedného veľkého priateľstva.

Výlet, ktorý ukázal, že aj medzi fontánami a barokovou architektúrou si človek s autizmom nájde svoje miesto a radosť. Dvaja kamaráti. Každý iný, ale spojený láskou k cestovaniu a zvieratám.

Ako sme sa vlastne stretli?

Branko a Martinko – dvaja chlapci, dvaja autisti, dvaja kamaráti.

Na prvý pohľad veľmi rozdielni – Branko má 25 rokov a Martinko 10. Ale oboch spája rovnaký svet – svet cestovania, zážitkov a autizmu.

S Martinkovými rodičmi sme sa zoznámili na Dni povedomia o autizme, kde nás pozvala Modrá hliadka, aby sme porozprávali svoje príbehy – oni z pohľadu rodičov Martinka a ja z pohľadu Brankovej sestry.

Oni vedú blog PAS na cestách, ja tvorím Cestovanie s autizmom.

Pre nas to bol malý zázrak – pretože Branko takmer celý školský vek ignoroval 99% spolužiakov akoby tam ani neboli .

A hneď pri prvom stretnutí si Branko a Martinko neuveriteľne sadli.

A zrazu – Martinko. Zrazu dvaja, ktorí sa rozumeli, aj keď spolu takmer nehovorili keďže Branko povie málo dokiaľ sme neboli v Disneylande a potom Dubaji neverbálny a Martinko verbálny.

Tak sa zrodilo jedno vzácne priateľstvo – priateľstvo, ktoré sme si chceli uchovať a podporiť aj týmto spoločným výletom.

✨ Trochu histórie o zámku Schloss Hof

Zámok Schloss Hof vznikol na začiatku 18. storočia, keď ho dal vybudovať známy obdivovateľ umenia princ Eugen Savojský. Eugen bol jednou z najvýznamnejších postáv habsburskej monarchie a chcel si na tomto mieste vytvoriť veľkolepé vidiecke sídlo s nádhernými záhradami a oborou na poľovačky.

Po Eugenovej smrti v roku 1736 zámok odkúpila cisárovná Mária Terézia, ktorá mu dala dnešnú barokovú podobu. Nechala rozšíriť záhrady, postaviť nové budovy a premeniť areál na jedno z najkrajších sídiel monarchie.

Počas nasledujúcich desaťročí zámok využívala cisárska rodina ako miesto oddychu a poľovačiek. Radi tu trávili čas aj cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská (Sisi), ktorí sem utekali pred ruchom Viedne a Hofburgu.

V 20. storočí zámok postupne chátral, no po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá trvala niekoľko rokov, opäť zažiaril v plnej kráse a dnes patrí medzi najkrajšie barokové areály v Rakúsku.

🧩 Čo môžu ľudia zažiť dnes na zámku Schloss Hof?

Dnes je Schloss Hof nádherným miestom, kde si prídu na svoje deti aj dospelí – či už milujú históriu, prírodu, zvieratá alebo len oddych v krásnom prostredí.

🪷 Pre milovníkov histórie a krásy:

– zrekonštruované zámocké interiéry, kde cítiť atmosféru Márie Terézie

– výstavy, ktoré približujú život cisárskej rodiny

– barokové záhrady plné fontán, sôch a kvetov, ideálne na prechádzku alebo fotky

🐐 Pre deti ale aj dospelých

– gazdovský dvor so zvieratami, ktoré si môžu deti pozrieť zblízka

– oslík, kozičky, králiky, kone a dokonca aj lamy či alpaky – radosť pre všetky vekové kategórie

– možnosť kŕmenia zvierat a dokonca aj pohladkat ich

💦 Pre oddych a zážitky:

– zóny pri fontánach a pri vode, ktoré sú krásne aj v horúcich dňoch

– vodná zóna pre všetkých, kde sa môžu deti aj dospelí osviežiť a zabaviť – ideálne najmä v lete

– veľké ihriská a oddychové zóny, kde sa deti vyšantia a dospelí si oddýchnu

🍴 Aj najesť sa dá:

– reštaurácia so skvelým jedlom (náš Branko si dokonca chcel druhý viedenský rezeň 🤣)

– bufety s menším občerstvením, zmrzlinou či nápojmi

👨‍👩‍👦 Pre rodiny s deťmi aj ľudí so špeciálnymi potrebami:

– celý areál je prispôsobený aj pre kočíky a vozíky

– pri ZŤP a sprievodcu je vstup zdarma

– veľa miesta na pohyb a žiadne tlačenice

💙 Prečo by ste mali ísť aj vy?

Ak hľadáte miesto, kde nemusíte riešiť kompromisy medzi tým, čo baví deti, dospelých, aj ľudí so špeciálnymi potrebami, Schloss Hof vás milo prekvapí.

➡️ Areál je veľký, ale prehľadný a pokojný. Nemáte pocit tlačenice ani chaosu – všade je dostatok priestoru na oddych aj na objavovanie.

➡️ Našli sme tu krásne udržiavané záhrady, fontány, výhľady, zvieratá a dokonca aj vodnú zónu, ktorá poteší v horúčavách – a všetko pôsobilo čisté, upravené a bez zbytočných obmedzení.

➡️ Prekvapilo ma, že som tu nenašla žiadne „ale“. Personál milý, parkovanie zadarmo priamo vedľa zámku, ceny primerané a vstup pre ZŤP aj jeho doprovod úplne zdarma.

➡️ A čo ma asi najviac potešilo? Že aj Branko a Martinko, ktorí majú PAS, tu vyzerali uvoľnene a šťastne. Obaja si našli svoje – od zvierat, cez fontány až po obrovský priestor na behanie a vnímanie všetkého okolo.

Takže… ak chcete zažiť deň, z ktorého budete mať dobrý pocit a ktorý bude stáť za to pre každého člena rodiny, nemusíte hľadať ďalej. Schloss Hof je pre mňa osobne zatiaľ 10/10 – a viem si predstaviť, že sa sem ešte vrátime.

🌟 Čo sme zažili my?

Na tento výlet sme šli spolu — Branko, Martinko, jeho rodičia a ja. Už od príchodu bolo jasné, že to bude krásny deň. Branko aj Martinko sa tešili, hoci každý po svojom — Branko so svojím typickým úsmevom a Martinko zvedavo všetko komentoval.

Najprv sme si prešli zámok a záhrady, kde ich oboch úplne fascinovali fontány.

A veľká radosť? Keď si sadli k fontáne, načahovali sa k vode a sledovali, ako tečie.

Druhá veľká radosť prišla pri zvieratkách — kŕmili ich, hladkali a najradšej by tam zostali celý deň.

A vo vodnej zóne zažili radosť poriadnu. Obaja sa osviežili tak dôkladne, až boli úplne mokrí. Tričká a dokonca aj Brankove ponožky sme potom sušili na lavičke. 🤣

Keď prišiel na rad obed, objednali sme si typický viedenský rezeň. Branko si hneď po prvom vypýtal ďalší so svojím „ešte!“ — ak poznáte veľkosť viedenských rezňov, dáte mi za pravdu, že ďalší som mu už neobjednala. 🤣

Keď mu zobrali prázdny pohár s vodou, začal protestovať, kým som mu nevysvetlila, že som po anglicky objednala nový — personál totiž nerozumie slovenčine, predsa len sme boli v Rakúsku, a angličtina je medzinárodný jazyk (po nemecky neviem). Potom už bol spokojný.

Na konci sme sa všetci usadili na lavičke a užívali si posledné chvíle v záhrade. Branko aj Martinko boli spokojní, unavení a šťastní.

A keď sme večer prišli domov a nastúpili do výťahu, Branko spustil svoje:

„pa pa pa pa“ — a to bol pre nás jeden z najkrajší moment celého výletu. 💙

Podarilo sa mi ho dokonca natočiť, ako to s úsmevom opakuje… no keď zbadal, že ho nahrávam, okamžite prestal. 🙂

Je neskutočne ťažké ho „nachytať“ na kameru, keď rozpráva — preto má pre nás aj toto krátke video obrovskú hodnotu.

Tento sobotný výlet nám znova ukázal, že aj malé „pa“ a malý úsmev majú obrovský význam. Že sa oplatí hľadať cesty, ktoré robia radosť — aj keď je to niekedy náročnejšie, mokrejšie, hlasnejšie alebo úplne iné, než si človek predstavoval.

Branko a Martinko nám pripomenuli, že aj keď každý vníma svet inak, radosť a priateľstvo sú univerzálne. A že netreba čakať na „ideálny moment“ — najlepšie chvíle prichádzajú práve vtedy, keď sa odvážime ísť.

🌟 Výzva pre vás:

Nebojte sa vyraziť. Ani so strachom, ani s neistotou, ani s dieťaťom či dospelým, ktorý má svoje špecifické potreby. Skúste. Dajte im možnosť zažiť, čo je za dverami. Možno vás prekvapí, čo všetko dokážu — a čo všetko dokážete aj vy.

💙 Poďakovanie:

Ďakujeme Martinkovi a jeho rodičom z PAS na cestách, že sme mohli túto sobotu stráviť spolu a prežiť krásny výlet. Ďakujeme za ich odvahu, otvorenosť a za to, že aj vďaka nim môže svet vidieť, že aj s autizmom sa dá cestovať, objavovať a radovať.

A ďakujeme aj vám, ktorí čítate tieto riadky — za každé povzbudenie a každú šancu, ktorú dáte človeku s iným vnímaním sveta.

ˇ✨ Nezabúdajte – aj jedna sobota môže zmeniť veľa. Stačí ju prežiť spolu.