Ako lekári určujú diagnózu autizmu?
Po prvých dvoch článkoch možno niektorým z vás napadla otázka:
“Kto vlastne rozhodne, že človek má autizmus?”
Je to názor jedného lekára?
Stačí jeden test?
Alebo existujú presné pravidlá?
Odpoveď je jednoduchá.
Nie.
Diagnóza autizmu sa neurčuje podľa pocitu ani podľa jedného vyšetrenia.
Na celom svete existujú odborné diagnostické kritériá, podľa ktorých lekári postupujú.
Najčastejšie sa stretnete s dvoma skratkami:
DSM-5
a
ICD-11.
Možno tieto názvy znejú komplikovane, ale ich význam je oveľa jednoduchší, než sa zdá….”Nemusíte si ich pamätať. Dôležité je vedieť, že ide o odborné pravidlá, ktoré pomáhajú lekárom a psychológom stanoviť diagnózu čo najpresnejšie.
🩺 Slovník pojmov
- Neurovývinová porucha – stav, pri ktorom sa mozog vyvíja odlišným spôsobom už od detstva.
- DSM-5 – diagnostický manuál používaný odborníkmi. – diagnostický manuál
- ICD-11 – medzinárodná klasifikácia chorôb vydaná WHO.- medzinárodná klasifikácia chorôb
_______________________________________________________________________________
Vítam vás pri treťom článku z novej edukačnej série, ktorá vznikla na základe mojej špecializačnej práce v štúdiu Master of Public Health (MPH) s názvom:
„Manažment a špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o osoby s poruchou autistického spektra z pohľadu verejného zdravotníctva.“
Vaša odpoveď bola jednoznačná – áno.
Preto vznikla táto séria článkov.
Každú stredu na blogu pribudne jeden nový článok, v ktorom budem postupne rozoberať jednotlivé kapitoly mojej práce. Mojím cieľom je preniesť odborné poznatky do jazyka, ktorému porozumie každý – rodičia, súrodenci, zdravotníci, učitelia, študenti aj ľudia, ktorí sa s autizmom stretávajú prvýkrát.
Pri písaní som sa snažila zachovať odbornú správnosť všetkých informácií, no zároveň ich vysvetliť čo najjednoduchšie. Verím, že kvalitné informácie nemusia byť zložité na pochopenie.
V článkoch nájdete nielen poznatky z odbornej literatúry a mojej MPH práce, ale aj vlastné skúsenosti zdravotníka a predovšetkým sestry človeka s autizmom. Práve spojenie vedy, zdravotníckej praxe a reálneho života považujem za to najcennejšie, čo vám môžem odovzdať.
Ak bude o pôvodnú akademickú verziu práce záujem, rada ju neskôr sprístupním aj v plnom znení.Verím, že táto séria prispeje k lepšiemu pochopeniu autizmu, odstráni niektoré mýty a možno pomôže rodinám, zdravotníkom aj všetkým, ktorí chcú tejto téme lepšie porozumieť.
_______________________________________________________________________________
Predstavte si to ako pravidlá futbalu
Predstavte si futbal.
Či hráte zápas na Slovensku… v Nemecku… alebo v Brazílii… pravidlá sú rovnaké. Práve preto vie rozhodca správne posúdiť hru.
Podobne je to aj v medicíne.
Lekári na celom svete potrebujú používať rovnaké pravidlá pri určovaní diagnóz. Preto vznikli medzinárodné klasifikácie chorôb a diagnostické manuály.
Nie preto, aby ľudí “zaškatuľkovali”.
Ale preto, aby každý pacient dostal správnu diagnózu a následne aj správnu pomoc.
Čo je DSM-5?
DSM znamená
Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders.
Je to diagnostický manuál, ktorý vydáva Americká psychiatrická asociácia.
Aktuálne sa používa jeho piata verzia — DSM-5.
Pri autizme DSM-5 hodnotí dve hlavné oblasti:
✔️ sociálnu komunikáciu a sociálnu interakciu,
✔️ obmedzené alebo opakujúce sa vzorce správania, záujmov a aktivít.
Ak sú tieto prejavy prítomné od detstva a významne ovplyvňujú každodenný život človeka, odborník môže stanoviť diagnózu poruchy autistického spektra.
Čo je ICD-11?
ICD znamená
International Classification of Diseases alebo Medzinárodná klasifikácia chorôb.
Vydáva ju Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Používa sa vo väčšine krajín sveta vrátane Slovenska.
Aj ICD-11 zaraďuje autizmus medzi neurovývinové poruchy a opisuje podobné diagnostické znaky ako DSM-5
Aký je medzi nimi rozdiel?
Úprimne? Pre bežného človeka takmer žiadny.
Obe klasifikácie hovoria to isté: Autizmus nie je choroba, ktorá vznikne zo dňa na deň. Ide o neurovývinový stav.
Obe zdôrazňujú:
✔️ ťažkosti v sociálnej komunikácii,
✔️ odlišnosti v sociálnych vzťahoch,
✔️ opakujúce sa správanie,
✔️ potrebu individuálneho posúdenia.
Najväčší rozdiel je v tom, kto ich vydáva a kde sa využívajú.
Prečo už nepočujeme Aspergerov syndróm tak často?
Možno ste si všimli, že kedysi sa hovorilo o:
- Aspergerovom syndróme,
- detskom autizme,
- atypickom autizme.
Dnes sa čoraz častejšie používa jeden spoločný názov:
porucha autistického spektra.
Prečo?
Pretože odborníci zistili, že hranice medzi jednotlivými diagnózami nie sú také jasné.
Autizmus je veľmi rozmanitý.
Preto je presnejšie hovoriť o spektre.
Diagnóza nie je nálepka
Veľa rodičov sa diagnózy bojí.
Rozumiem tomu.
Aj v našej rodine bolo obdobie plné otázok.
Lenže diagnóza nemení dieťa.
Dieťa zostáva rovnaké.
Diagnóza len pomenuje to, čo sa už deje.
A hlavne…
otvára cestu k terapiám, podpore a lepšiemu porozumeniu.
Čo ma naučila naša cesta
Keď dnes niekto povie:
“Veď načo mu je diagnóza?”
vždy si spomeniem na Branka.
Nie preto, že by ho diagnóza zmenila.
Ale preto, že nám pomohla pochopiť jeho svet.
Pomohla nám nájsť odborníkov.
Pomohla nám pochopiť jeho reakcie.
A hlavne…
prestali sme hľadať vinu.
Začali sme hľadať riešenia.
Odporúčania pre rodičov
✔️ Nebojte sa odborného vyšetrenia.
✔️ Diagnóza nemení vaše dieťa.
✔️ Diagnóza môže otvoriť dvere k podpore.
✔️ Nebojte sa pýtať odborníkov.
✔️ Každé dieťa je viac než jeho diagnóza.
Pamätajte :
Človek s autizmom nie je diagnóza.
Je to dieťa z ktorého bude dospelý. Je to tiež súrodenec, spolužiak, pacient, kolega, priateľ. A predovšetkým človek. Autizmus je len jednou časťou jeho života, nie celou jeho identitou.
Odporúčania pre zdravotníkov
Ako zdravotníci máme veľkú zodpovednosť.
Pre rodinu môže byť oznámenie diagnózy jedným z najťažších momentov.
Preto by sme mali:
- hovoriť zrozumiteľne,
- vyhnúť sa odbornému žargónu,
- ponechať priestor na otázky,
- poskytnúť informácie o ďalších možnostiach podpory,
- myslieť na to, že za diagnózou je vždy konkrétna rodina, ktorá práve prežíva veľa emócií.
Empatia pri oznamovaní diagnózy je rovnako dôležitá ako samotná odborná správnosť.
Zhrnutie
Ak si z dnešného článku odnesiete jednu jedinú myšlienku, nech je to táto:
DSM-5 a ICD-11 nie sú knihy, ktoré ľudí “škatuľkujú”. Sú to odborné nástroje, ktoré pomáhajú lekárom a psychológom správne rozpoznať autizmus a zabezpečiť človeku podporu, ktorú potrebuje.
Diagnóza neurčuje hodnotu človeka.
Pomáha lepšie porozumieť jeho potrebám.
Diskusia
💙 Vedeli ste, čo znamenajú skratky DSM-5 a ICD-11, alebo ste ich dnes počuli prvýkrát?
Podeľte sa v komentároch. Zaujíma ma aj to, aké ďalšie odborné pojmy by ste chceli vysvetliť jednoducho v ďalších článkoch.
Ďakujem
Ak ste dočítali až sem, ďakujem vám. Možno ste rodič. Možno zdravotník. Možno súrodenec. Možno človek s autizmom.Alebo ste sem prišli len preto, že ste chceli tejto téme lepšie porozumieť.
Ak si z dnešného článku odnesiete jedinú myšlienku, nech je to táto:
Človeka nikdy nedefinuje jeho diagnóza.
Diagnóza môže vysvetľovať jeho potreby. Nikdy však neurčuje jeho hodnotu. 💙
Pridaj komentár